Ak ste čítali druhú časť môjho príbehu, možno ste si všimli, že som svoje rozhodovanie medzi tým, či ísť na potrat alebo byť násťročnou mamou, nerozoberala veľmi do hĺbky. Bolo to práve z dôvodu, že podľa mňa je to téma, ktorá si zaslúži viac než len byť súčasťou nejakého (aj keď môjho) príbehu. Je to citlivá téma, ktorá dokáže rovnako otriasť celou spoločnosťou, ako aj celými životmi jednotlivých ľudí. Ak vás však zaujíma názor niekoho, kto si takýmto rozhodovaním prešiel, čítajte ďalej.
Na úvod chcem povedať, že nie som ZA potraty. A v podstate nepoznám nikoho, kto by bol ZA potraty. Potrat predsa nie je niečo, čím by si ktorákoľvek žena CHCELA dobrovoľne prejsť. Kľúčová je však možnosť voľby. Keď sa na to pozriem spätne, k môjmu ROZHODNUTIU stať sa násťročnou mamou ma predsa doviedlo to, že som mala tú MOŽNOŠŤ slobodne sa rozhodnúť, ktorú cestu si vyberiem. A to, že som sa rozhodla nepodstúpiť interrupciu zo mňa nerobí ani lepšieho, ani horšieho človeka, než sú tie ženy, ktoré sa rozhodli zvoliť si inú cestu.
Častokrát som sa totižto stretla s názorom, že potrat je tá „ľahšia“ cesta. To môže tvrdiť asi len ten, kto nikdy pred takýmto rozhodnutím nestál. Ak žena dospeje do bodu, že sa musí vzdať vlastného dieťaťa, ktoré už nosí pod srdcom, v tom momente podľa mňa žiadna náročnejšia cesta neexistuje. Toto je to najnáročnejšie rozhodnutie. Mala som tú možnosť viesť rozhovory so ženami, ktoré podstúpili interrupciu a boli to príbehy, ktoré mi roztrhli srdce na milión kúskov. Aj keď od ich rozhodnutia prešli mnohé roky, nikdy sa s tým nedokázali vyrovnať úplne. A ja asi nikdy nezabudnem na vetu: „Premýšľam nad tým každý jeden deň svojho života. Viem, že dnes by malo moje dieťa 18 rokov.“
Dnes si naplno uvedomujem, aké som ja mala šťastie. Mala som možnosť slobodne sa rozhodnúť. Mala som rodinu, ktorá by ma podporila, nech by som sa rozhodla akokoľvek. Mala som zázemie, v ktorom som mohla svoje dieťa vychovávať. Mnoho žien žiaľ nemá ani kúsok z toho, čo bolo dopriate mne.
Naše príbehy sú rôzne a nikomu neprináleží súdiť rozhodnutia druhých ľudí. Preto, ak ste si niečím podobným prešli, prechádzate, alebo v budúcnosti budete musieť prechádzať, môžem vám iba z celého srdca popriať mnoho síl. Nech už je konečné rozhodnutie akékoľvek, vždy si bude vyžadovať viac síl, než si dokáže ktokoľvek predstaviť.
