Diagnóza ťa zmení. Môžeš byť akokoľvek silný, môžeš byť akokoľvek hrdý, môžeš mať čokoľvek za sebou. Vyslovenie diagnózy z úst lekára ťa zmení vždy.
Aj keď to bude znieť ako klišé, mne sa v tom momente rozbil svet na milióny malých kúskov. Aj niečo vo mne sa rozbilo. Všetko, čo som si dovtedy plánovala a vysnívala, bolo preč. A niečo nové sa zasa prikradlo do môjho života.
Sú dni, kedy kvôli bolesti nie som schopná vstať z postele. Sú dni, kedy kvôli bolesti zruším všetko, čo mám naplánované a zostanem len ležať v posteli. Nezdvíham telefón, neodpovedám na správy, neriešim emaily.
Paradoxom je, že fyzická bolesť zvyčajne ustúpi rýchlejšie, ako tá psychická. A potom sa deje to, že aj keď ma už nič fyzicky nebolí, zostávam niekoľko ďalších dní v posteli. Nie som schopná komunikovať s ľuďmi, nie som schopná vyjsť z bytu, pretože niečo tam v mojom vnútri stále tak neskutočne kričí od bolesti.
Vďaka diagnóza, naučila si ma, že aj psychickú bolesť je potrebné vyliečiť. U mňa podobne ako napríklad chrípku.
A po pár dňoch, vraciam sa do bežných koľají. Som opäť schopná ráno vstať, vyjsť z postele, ísť do práce, rozprávať sa s ľuďmi, starať sa o domácnosť. Ale už stále je tam otázka – na ako dlho?
Diagnóza ťa zmení. Aj mňa zmenila.
Kvôli nej sa opäť občas zobudia aj tí starí známi – démoni. Občas znova rozmýšľam, aké by to bolo nebyť. Aj keď len na malú chvíľku. Nebyť. Necítiť bolesť. Ani tú a ani tú.
Ale vďaka ti život, naučil si ma bojovať.
