Blog

4♥ Zápisky z denníka

„Tak teraz som v ôsmom mesiaci, ledva sa hýbem, cítim sa ako veľryba, koža mi praská a ja to už chcem mať za sebou. V noci ma budia kopance a celá moja izba sa začala prerábať, aby tu bolo dosť miesta pre oboch. Môj lekár mi chce silou mocou naplánovať cisársky rez, vraj sa bojí, že to nezvládnem. A predsa.. som šťastná. Som šťastná, že som sa vtedy nenechala prehovoriť, že som tomu malému drobcovi nedovolila zobrať život.“

O interrupciách

Ak ste čítali druhú časť môjho príbehu, možno ste si všimli, že som svoje rozhodovanie medzi tým, či ísť na potrat alebo byť násťročnou mamou, nerozoberala veľmi do hĺbky. Bolo to práve z dôvodu, že podľa… Čítať viac »O interrupciách

3♥ Naučila som sa chodiť s hlavou hore

Prvé mesiace o mojom tehotenstve vedeli samozrejme len tí najbližší. Mala som priemernú postavu a dosť dlho na mne ani nič nebolo vidieť. Môj „priateľ“ sa odmlčal. Nerozprávali sme sa spolu, nepýtal sa čo bolo u lekára, nič. V tých chvíľach som už ani len nepremýšľala nad tým, že by sa ku nám ešte niekedy vrátil, no snažila som sa sústrediť na to malé čudo v mojom brušku.

1♥ Dve čiarky, viditeľné, bili mi do očí

Prológ sa mi písal až podozrivo ľahko a o to ťažšie sa mi teraz začína písať prvý kúsok môjho príbehu. Možno by som mala začať tam, kde začal aj celý príbeh. Bola to jeseň a škola, kam sme obaja chodili…

Prológ

Kde bolo, tam bolo… Vopred sa ospravedlňujem, ale toto nebude žiadna rozprávka. Bude to len obyčajný príbeh, ktorého autorom je život. Obyčajný príbeh, akých je na svete veľa, len sa o nich až tak často nehovorí…