8♥ Osudná stužková.

Návrat do školy bol veľmi zaujímavý. Vracala som vlastne po takmer troch rokov, do maturitného ročníka. Dodnes nezabudnem, ako som prvý deň po návrate kráčala po chodbe a jedna (inak veľmi milá) pani profesorke na mňa cez celú chodbu zakričala „Ešte kojíte?“ :D. 

Veľmi som sa v škole neohriala, a už sa začali prípravy na stužkovú. Tomu vždy samozrejme predchádzajú obrovské výmeny názorov, kde sa bude stužková konať, koho pozveme, aký bude program. Ale zároveň je to zrejme jedna z tých udalostí, ktoré sa do pamäte zapíšu navždy. Ak mám byť opäť úprimná, ja by som bola najradšej, keby sa stužková neudiala.

Začalo to tým, že v to ráno, kedy sa mala stužková konať, mala moja sestra silné bolesti brucha a tak ju naši museli zobrať do nemocnice. V nemocnici povedali, že to pravdepodobne bude zápal slepého čreva a aj si ju tam nechali. Ja som sa teda pripravovala na stužkovú sama, už som si myslela, že rodičia tam so mnou ani nepôjdu. Nakoniec sa im to však nejakým zázrakom podarilo, prišli aspoň na slávnostnú večeru a program. Samozrejme, sestru som mala v nemocnici, takže stužková neodštartovala práve najlepšie.

Veľmi som sa však tešila, že na stužkovej bude aj môj priateľ – Matúškov otec. Áno, v tom čase sme boli spolu už 5 rokov. Už pred stužkovou sme si prechádzali náročným obdobím. On doštudoval strednú školu, na ktorú sme chodili spolu a išiel na vysokú školu, čím sa veľa vecí zmenilo. Prišli nepríjemné hádky, problémy, o akých sa nám predtým ani nesnívalo. Nuž a stužková, tá sa nám stala asi osudnou.

Bolo mi ľúto, že naši odišli pomerne skoro, ale plne som to chápala. Keď mi však okolo polnoci zahlásil aj môj drahý, že on už musí ísť, lebo má ešte iný program, v tej chvíli ma to dostalo. Stužková pre mňa v tej chvíli skončila, akosi som sa už nevedela dlhšie zabávať. A tak som sa len narýchlo so všetkými rozlúčila doslova som utekala so slzami v očiach domov. S odstupom času si uvedomujem, že toto bol moment, kedy sa vo mne niečo zlomilo a povedala som si, že stačilo. Nepotrebovala som už žiadne trápenie navyše. A tak náš vzťah, po nejakých 5 – 6 rokoch, pár mesiacov pred mojimi 18tymi narodeninami, skončil.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *