7♥ Stojí to za to.

Čas pomaličky plynul. Ako to už v živote býva, prišlo opäť krajšie, jasnejšie, slnečnejšie obdobie. Užívala som si každú chvíľku so svojim drobcom, popritom som študovala strednú školu a dokonca sa mi podarilo nájsť si prácu, ktorú som mohla robiť z domu a tak si aspoň trošku prilepšiť a nenechávať všetko len na rodičoch.

Individuálne štúdium mi však už čoskoro malo končiť, pretože ma čakal posledný – maturitný ročník na gymnáziu, ktorý som už musela absolvovať klasicky na dennom štúdiu. Spolu s tým ma samozrejme čakala aj stužková či rozhodovanie čo ďalej po maturite.

Kým som bola v škole o malého sa starala moja mamina. Zo školy som utekala rovno domov, malého som uložila na poobedný spánok a začal sa zabehnutý kolobeh učenie – Matúško – práca v noci. To množstvo kávy, ktoré som v tej dobe vypila, by ste asi nechceli vidieť :D.

Ak by náhodou niekoho zaujímal ešte môj „osobnejší“ život tak… Nie, na žiadne párty ani diskotéky nebol čas (môžem vám povedať takú pikošku, prvý krát som bola v klube na svoje 19. narodeniny a aj to som bola iba na koncerte :D). Moje maximálne uvoľnenie bolo s kamarátkami v cukrárni/kaviarni s detským kútikom. Počas tých dní, keď sa venoval malému jeho tatino, tak som naozaj nevedela čo skôr, či dobehnúť robotu, učenie, venovať sa nejakým svojim záľubám alebo si aspoň na chvíľku vydýchnuť.

Nebolo to teda vôbec ľahké, ale dnes musím povedať, DÁ SA TO. Ak sa chce, všetko sa dá. Síce s litrami kávy a občasnými výbuchmi plaču od vyčerpania, ale vždy, keď sa pozriem na môjho syna, viem, že to stojí za to. Stojí to za to jeho: „Mamika, úbim ťa“. Stojí to za to, keď ma objíme, keď mi dá pusu, keď vidím, že som mu chýbala.. Ten malý človiečik proste za to všetko stojí 😊.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *