„Tak teraz som v ôsmom mesiaci, ledva sa hýbem, cítim sa ako veľryba, koža mi praská a ja to už chcem mať za sebou. V noci ma budia kopance a celá moja izba sa začala prerábať, aby tu bolo dosť miesta pre oboch. Môj lekár mi chce silou mocou naplánovať cisársky rez, vraj sa bojí, že to nezvládnem. A predsa.. som šťastná. Som šťastná, že som sa vtedy nenechala prehovoriť, že som tomu malému drobcovi nedovolila zobrať život.“
„Vraj počuješ tlkot môjho srdca, aj šumenie mojej krvi a všetky slová, keď sa ti prihováram.
Chcem ti len poďakovať.
Chcem ti len poďakovať, že si prišiel z toho najdokonalejšieho neba, že si si vybral práve Nás.
Chcem ti len poďakovať, že si ma po pár týždňoch neopustil.
Chcem ti len poďakovať, že si ma urobil takou silnou, že pre teba chcem prekonať všetky prekážky.
Chcem ti len poďakovať za to, že vo mne rastieš, za každý tvoj pohyb.
Chcem ti len poďakovať, že si dokonale zaplnil moju prázdnotu, moje srdce, našiel si moju dušu a priviedol mi ju späť.
Chcem sa ti ospravedlniť, za každý raz, keď som plakala. Viem, že si to cítil aj ty.
Chcem sa ti ospravedlniť, za každý raz, keď som pochybovala, či ti dovolím zostať pri mne.
A chcem ti sľúbiť, že všetko spolu zvládneme, že ťa nikdy nikdy neopustím a zahrniem ťa všetkou láskou, ktorú nájdem v svojom vnútri. Chcem ti sľúbiť, že budeš môcť raz povedať, Ty si tá najlepšia maminka na svete.
Ľúbime Ťa. Obaja ťa ľúbime nadovšetko na svete. A tešíme sa keď už budeš pri nás ♥.“
„Prešiel marec. Prešiel aj začiatok apríla. Včera bolo siedmeho, však? To by bol pekný dátum. Presne mesiac pred mojimi narodeninami. Nevyšlo. Dnes je ôsmeho, aj to je celkom pekný dátum, že? Len aby to už bolo. Škoda, že malý je lenivý po mne. Totižto ja som sa narodila týždeň po termíne, aj to „nasilu“. A to mne ešte všetci hovorili, že v mojom veku je ojedinelé, kebyže ho riadne donosím a teraz to vyzerá, že môjho „malého“ by som ešte aj prenášala, kebyže už nemám naplánovaný cisársky. Nuž, 17teho sa môžem pobaliť do nemocnice a 18teho by už mali byť „malinký“ na svete, dúfajme, v poriadku. Aj tak mám neustále pocit, že on si to rozmyslí tesne predtým, aby sme to mali rušnejšie.“
Presne takéto boli moje posledné dva mesiace tehotenstva. Plné pocitov, hormónov a nálad. Obdivujem všetkých, čo to vtedy so mnou vydržali.
Ako ste si už asi všimli z mojich denníkových zápiskov, v tomto období nastal ešte jeden zvrat – môj milý sa po mesiacoch ozval. Boli sme spolu vonku, nevedeli sme ani o čom sa rozprávať, ale on ma zrazu ma objal a povedal mi, že chce byť napriek všetkému pri nás a s nami. Milovala som ho a moje šťastie bolo opäť kompletné. Bola som šťastná, keď prvý krát spolu so mnou cítil „kopančeky“ od malého, aj keď počúval jeho tlkot srdca cez moje bruško.
Pri týchto slovách som sa vrátila do svojho tehotenstva, a zacnelo sa mi po tomto období 😢….
Až som začala túžiť po druhom babatku 😅❤️
Veľmi krásne sa to číta, priala by som si toho viac 🥰