O láske, trochu inej
Je nedeľa ráno, všetci ešte spia a ja sedím na terase, užívam si čerstvý tatranský vzduch, pri mne zurčí potôčik a ja pre vás píšem tento prvý, dovolenkový blog. Už sú to mesiace, čo som necítila takýto vnútorný pokoj, šťastie a voľnosť. Neviem, či to dokážete pochopiť, ale vždy už vtedy, keď sme na ceste do našich krásnych Tatier, mne normálne zviera srdce od šťastia. Keď vidím prvé kopce, hory, lesy, som ako nadšené dieťa, ktoré sa nevie dočkať vytúženej odmeny.
