2♥ Nikomu by som ten pocit nedopriala, ten boj, ktorý sa vo mne odohrával

…Stačilo mi to, tie slová, v tej chvíli som vedela, že to zvládneme, síce neviem ako, ale zvládneme, že všetko bude dobré. A tu by sme to mohli ukončiť slovami „a tak žili šťastne až kým nepomreli…“. Ale ja som vás varovala, že toto nie je rozprávka.

Dlho sme váhali, ako to povedať rodičom. Nakoniec sa to „vyriešilo samo“, keď mi začal kolobeh ranných nevoľností. Keď som si po hodine strávenej vracaním na WC vypýtala od mojej mami zemiakový chlieb (neviem ako mi to napadlo), mama hneď vedela o čo ide. Poslala otca kúpiť test. Nemusela, mne už to bolo jasné.

Viem, že prvé čo na to mama povedala bolo: „Chcem s ním volať.“ Po telefonáte prišiel k nám, neviem o čom sa rozprávali. Potom bol so mnou, no pamätám si len, že som strašne potrebovala, aby mi neustále opakoval že ma, vlastne už nás, neopustí. Vtedy to musel povedať rodičom už aj on. To prešiel asi ďalší týždeň, pomaly začínala škola. Nakoniec sa to teda dozvedeli aj tí. A vtedy to začalo NAOZAJ na plné obrátky.

Nekonečné, stresujúce a dlhé rozhovory našich s jeho rodičmi…

Poviem to tak, ako to bolo naozaj. Priateľova rodina nechcela počuť o žiadnej inej možnosti ako tej, že by som išla na potrat. Vtedy som spoznala, aký poklad mám v svojej mame. Podržala ma tak, ako som to nikdy nečakala. Povedal mi, nech sa rozhodnem sama, že sama musím cítiť, čo chcem a čo zvládnem. Viem, že som sa vtedy bála aj reakcie zvyšku našej rodiny. Bála som sa, akým sklamaním pre nich budem, veď dovtedy som bola celkom poslušná vnučka, neter a tak ďalej. No všetci, všetci bez výnimky ma podržali. Nič mi nevyčítali, naozaj stáli pri mne.

Najhorším pre mňa v tomto období bol nátlak. Z jeho strany. Bolelo to, boli sme zúfalí. Obaja.

Začala som nad tým premýšľať, bola som ako na hojdačke. Raz tak, raz tak. Nikomu by som ten pocit nedopriala, ten boj, ktorý sa vo mne odohrával. Na jednej strane nový život, ktorý rastie pod mojim srdcom, na druhej strane celý môj život, ktorý som vraj mala pred sebou.

Nakoniec som súhlasila s potratom. Okrem iného, už nás tlačil aj čas. Potrat bol vybavený, dohodnutý naplánovaný. A ja? Ja som noc predtým vliezla k mame do postele ako malé dievčatko a povedala som jej všetko to, čo som cítila. Ráno sme všetko, čo bolo naplánované zrušili a namiesto toho sme zamierili na moje prvé vyšetrenie.

Pohľad na malú fazuľku, ktorej už bilo srdiečko zlomil všetky pochybnosti.