1♥ Dve čiarky, viditeľné, bili mi do očí

Prológ sa mi písal až podozrivo ľahko a o to ťažšie sa mi teraz začína písať prvý kúsok môjho príbehu. Možno by som mala začať tam, kde začal aj celý príbeh. Bola to jeseň a škola, kam sme obaja chodili. Keď sme sa spoznali, mala som ľahučkých 12 rokov, on mal tesne pred oslavou 15tych narodenín. Začalo to presne tak, ako začína každá mladučká prvá láska. Hanblivé pohľady na chodbách školy, červeň v tvári a motýle v bruchu. Je to možno klišé, ale práve to klišé je na prvej láske najkrajšie.

Postupne sme spolu trávili viac a viac času. Hodiny sa menili na dni, dni na mesiace, mesiace na roky. Spoznávali sme spoločne všetko, čo so sebou prvá láska prináša. Ak čakáte na to, kedy prestanem chodiť okolo horúcej kaše, tak… po takmer troch rokoch prišiel zlom. Boli to naozaj búrlivé letné prázdniny zakončené tehotenským testom s dvoma čiarkami (uff, je to vonku).

Po troch rokoch od nášho zoznámenia* som sa opäť červenala, triasli sa mi ruky, mala som motýle v bruchu. Tentokrát to však bolo cestou do lekárne, kde som si kúpila svoj prvý tehotenský test. A aj napriek tomu, že som to tušila, bol to pre mňa obrovský šok. Dve čiarky, viditeľné, bili mi do očí. Utekala som za ním do izby, hodila som mu test, ľahla si do postele a plakala som.

Plakala som, že sa mi zrútil svet, že som všetkých sklamala, zničila som si život, skončili všetky moje sny… Plakala som a on ma objímal, tíšil ma, no nič nehovoril. Až po veľmi dlhej chvíli mi povedal najkrajšie slová, ktoré si zapamätám azda navždy.

„Láska neplač,“ a jemu sa skotúľala po líci slza.
„Ja nemám plakať a pri tom aj ty plačeš…“
„Ale od šťastia…“

*Pozn.: Áno, rátate správne, mala som práve 15 rokov.

2 názory na “1♥ Dve čiarky, viditeľné, bili mi do očí”

  1. Niečo tak nádherné že sa nedá povedať slovami. Milujem písanie, len tak mojich myšlienok a premienať ich na niečo lahodné sluchu, poučné srdcu, a vždy som v tých textoch ja. Moje ťažké chvíle, mám pocit, že unesie iba sila papieru. Moje radostné chvíle zväčša nezapisujem ,lebo tie žijem… Toto čo píšeš je nie len krásne textami ale aj pointou. Je geniálne ako si sa dokázala postaviť odvahu vzpružiť na najvyšší bod a povedať svetu svoj príbeh. Očarujúci príbeh ktorý si napísala ma tak veľmi pohladil po srdci že sa neviem dočkať na nový príbeh ktorý vo mne zanechá, ako písací stroj na papieri,skvelý pocit ako v zimných večeroch šálka horúcej kávy. <3

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *