Prológ
Kde bolo, tam bolo… Vopred sa ospravedlňujem, ale toto nebude žiadna rozprávka. Bude to len obyčajný príbeh, ktorého autorom je život. Obyčajný príbeh, akých je na svete veľa, len sa o nich až tak často nehovorí…
Prvá časť
DVE ČIARKY, VIDITEĽNÉ, BILI MI DO OČÍ. PROLÓG SA MI PÍSAL AŽ PODOZRIVO ĽAHKO A O TO ŤAŽŠIE SA MI TERAZ ZAČÍNA PÍSAŤ PRVÝ KÚSOK MÔJHO PRÍBEHU. MOŽNO BY SOM MALA ZAČAŤ TAM, KDE ZAČAL AJ CELÝ PRÍBEH. Bola to jeseň a škola, kam sme obaja chodili…
Druhá časť
…STAČILO MI TO, TIE SLOVÁ, V TEJ CHVÍLI SOM VEDELA, ŽE TO ZVLÁDNEME, SÍCE NEVIEM AKO, ALE ZVLÁDNEME, ŽE VŠETKO BUDE DOBRÉ. A TU BY SME TO MOHLI UKONČIŤ SLOVAMI „A TAK ŽILI ŠŤASTNE AŽ KÝM NEPOMRELI…“. ALE JA SOM VÁS VAROVALA, ŽE TOTO NIE JE ROZPRÁVKA…
Tretia časť
Prvé mesiace o mojom tehotenstve vedeli samozrejme len tí najbližší. Mala som priemernú postavu a dosť dlho na mne ani nič nebolo vidieť. Môj „priateľ“ sa odmlčal. Nerozprávali sme sa spolu, nepýtal sa čo bolo u lekára, nič…
O mne
Ak by som vám mala opísať svoj ideálny svet… tak Rána by voňali ako Čerstvá káva v čistých perinách a večery zasa ako les po daždi. jeseň by vystriedala jar a jar znova jeseň. dni by plynuli hladko, s knihami, s najbližšími, v prírode. taká som.